RECENZIA: Roztavené putá (Zdenka Wenzlová Švábeková

Recenzia skvelej zbierky básní, ktorá chytí za srdce azda každého, kto niečo vo svojom živote prežil.

RECENZIA: Povedal, že budem šťastná (Adriana Gregorová)

Recenzia knihy, ktorá nikoho nenechá chladným. Napínavá, jemne romantická, akčná a realistická. Taká je táto kniha.

RECENZIA: Rande naslepo (Marek Zákopčan)

Recenzia skvelej akčnej romantickej komédie, ktorá vás nenechá za žiadnu cenu chladným.

SÚŤAŽ "Na literárnych vlnách 2017"

Radi píšete? Tak táto súťaž je tu práve pre vás! Tak šup, do 19. júla máte čas!

RECENZIA: Grafitové dievča (Miroslava Varáčková)

Recenzia zaujímavej a realistickej knihy od známej slovenskej spisovateľky Miroslavy Varáčkovej.

piatok, 21. júla 2017

RECENZIA: Pomsta prichádza potichu (Lucia Braunová)

Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 265 strán
Väzba: brožovaná

Anotácia

Život Olívie Walterovej plynie podľa jej predstáv. Je šťastná, zadaná a úspešná v tom, čo robí. Je obľúbenou spisovateľkou hororov. Všetko sa rozplynie ako hmla, keď sa vyberie s partiou priateľov na dovolenku do luxusného hotela v náručí hôr. Olívia sa stáva svedkom podivných udalostí, ktoré si spočiatku nevie nijako vysvetliť. Po niekoľkých situáciách, ktoré zažila, si napokon uvedomí, že v rovnakej alebo podobnej pozícii sa ocitli jej postavy z románov. Toto zistenie ju začína desiť. Netuší, kto ju tak nenávidí. Môže to byť naozaj hocikto. Žiarlivá Danica, či prízrak z minulosti, ktorý sa votrel do ich partie? A čo ak je to muž, ktorý tvrdí, že ju ľúbi? Alebo nebodaj najlepšia priateľka? Podozrenie padne aj na jej šéfa. No, čo ak je to všetko iba v jej hlave a písanie hrozivých príbehov jej je skôr na škodu? Nakoniec za ňou prichádza niekto, koho by pred svojimi dverami nikdy nečakala. Pomôže jej zistiť pravdu, alebo práve táto osoba ju dostane do život ohrozujúcej situácie? A vôbec, môže ešte niekomu veriť?

:::::::::::::::::::::

štvrtok, 20. júla 2017

PROFIL AUTORA: Katarína S. Kaška

Meno autora: Katarína S. Kaška
E-mailkatarina.s.kaska@gmail.com

O autorovi

Som dievka zo stredného Slovenska a tento kraj milujem. Napriek tomu ma osud či iná súhra náhod zaviali do Nemecka, kde pracujem. Hoci som vyštudovala na Slovensku učiteľstvo, a teda prácu s deťmi a mládežou, paradoxne dnes pracujem so seniormi. Nuž čo, človek mieni, Pán Boh mení.  Láska k písaniu sa však u mňa rokmi iba prehlbuje. Iste, v súčasnosti píšem ako totálny laik, ale verím, že raz sa mi podarí môj štýl vycibriť tak, že človek, ktorý sa túži stať spisovateľom, si povie, že by chcel vedieť písať ako ja. :)

utorok, 4. júla 2017

RECENZIA: Vtáčkar (Marek Boško)

Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2016
Počet strán: 336
Väzba: pevná s prebalom
Žáner: dobrodružný román

Anotácia

Rozľahlý amazonský prales obývaný nebezpečnými indiánskymi kmeňmi ukrýva tajomstvo, ku ktorému smeruje niekoľko dobrodruhov. Najnebezpečnejší z nich, Vtáčkar, sa nezastaví pred ničím. Prezývku dostal podľa SMRTEĽNE JEDOVATÉHO PAVÚKA. Brazílsky magnát Carlos Vargas zostaví nesúrodý tím, s ktorým vyrazí do amazonskej džungle hľadať mýtické Stratené mesto. Okrem dvoch vedcov a počítačového experta je v tíme množstvo žoldnierov, ktorí majú zabezpečiť ochranu na indiánskych územiach. Každý očakáva od výpravy niečo iné, doktorka Lívia objav takmer vyhynutých druhov, PROFESOR Rimmel nové archeologické náleziská a samotný Carlos Vargas dúfa, že nájde poklad. Vedci čoskoro vytušia, že cieľom výpravy je niečo iné, ako im tvrdil. Prvé stretnutie s Indiánmi a bezhlavá streľba potvrdia ich hmlisté predtuchy. Vo Vtáčkarovi si vychutnáme drsné prostredie amazonského pralesa, dobrodružnú zápletku s nečakaným koncom, nevyspytateľné správanie domorodcov a záhadu okolo postavy Luisita, ktorý sa vyfarbí v záverečných KAPITOLÁCH − fantastické čítanie.

:::::::::::::::::::::::::::::::

Táto kniha s perfektne spracovanou obálkou a napohľad zaujímavým dejom sa mi dostala do rúk už v marci, ale...

Snažila som sa do nej začítať takmer sto krát. Nakoniec sa mi to podarilo. Strašne som sa na túto knihu tešila, pretože anotácia sľubuje skvelú knihu plnú akcie a zaujímavý dej. Nie že by to, čo sľubuje nedodržala, ale ja neviem. 

Mne sa čítala strašne ťažko, do čítania som sa musela nútiť a miliónkrát som zvažovala, či nezačnem čítať niečo iné. Dej začínal pomaly a napriek gradácii u mňa ten záujem o to, čo sa stane ďalej akosi chladol. 

Je to určené milovníkom Indiana Jonesa, čo ja rozhodne nie som, ale i tak som si myslela, že by ma to mohlo baviť. Som predsa čitateľka bažiaca po akcii a napätí. 

Ako vravím, niežeby sa mi toho nedostalo, ale mňa kniha vyslovene nebavila. Dodnes neviem prísť na koreň tomu, čo to spôsobilo, ale keď si dnes predstavím, ako som sa s knihou morila, tak mi to pripadá strašné. 

Fakt je ten, že sa mi to tu podobá na Seduktora (nie na knihu ale na pocity), pretože som sa rovnako na obe tešila a verila som, že tieto knihy ma pohltia, budú ma neskutočne baviť a že si ich užijem. Práve preto ma sklamanie ešte o to viac mrzí, že som od toho veľa očakávala. 

Nemôžem povedať, že knihu nemáte čítať, pretože je zlá, ja môžem len s istým zarmútením povedať, že mi absolútne, ale absolútne nesadla a nebavila ma. 

Má to dobrý námet aj je tam tá akcia, ale ja som si v tom nič extra nenašla, nič čo by ma tak dokonale bavilo ako iné dobrodružné knihy, ktoré som prečítala. 

Mrzí ma to, ale u mňa táto kniha definitívne prepadla a už sa ju nebudem pokúšať čítať znovu. Keď som ju čítala, akurát vo mne budila nezáujem a nechuť ju ďalej čítať. Možno som mala dať na to, že to je pre milovníkov Indiana Jonesa a nepúšťať sa do toho. 

Som sklamaná a mrzí ma to. Ale ak patríte k tým milovníkom Indiana Jonesa, tak do toho choďte. 

Záverečné hodnotenie 

1/5 bodov 

pondelok, 19. júna 2017

PROFIL AUTORA: Mary Roe

Meno autora: Mary Roe
Facebooková stránkahttps://www.facebook.com/MaryRoeAuthor/
E-mailMary.roe.author@gmail.com

O autorovi

Som dieťa osemdesiatych rokov a od roku 2011 žijem aj s manželom vo Veľkej Británii. Zatiaľ píšem iba pre deti od 8 rokov, ale časom mám v pláne napísať aj triler. Z tohto žánru obľubujem Dana Browna, takže takýto typ kníh by som chcela napísať časom aj ja. Už mám aj zopár častí do príbehovej skladačky.
Som cieľavedomá žena, ktorá si jednoducho ide za svojim snom. A iba dúfam, že sa moje knihy budú páčiť aj čitateľom.

Prečo autor píše

Veľmi rada čítam knihy, pretože ponúkajú fascinujúce príbehy, ktoré častokrát nedokáže tak dobre vyjadriť ani film. Keďže mám v hlave mnoho scén, rozhodla som sa ich dávať aj na papier. Pre mňa je čítanie a písanie ako mať superschopnosť čítať niečie myšlienky. Tak aj ja, pri písaní, dávam možnosť čitateľom dostať sa do tých mojich.

Životný cieľ

Mojim životným snom je začať sa písaním živiť. Neviem si predstaviť pre mňa, moju povahu, predstavivosť a osobnosť lepšie povolanie ako je spisovateľ.
K tomu sa pridáva aj iný sen – cieľ. Veľmi rada by som raz videla svoju rozprávku o netopierovi na filmovom plátne ako celovečerný animovaný film. Ešte pred tým, ako som ju začala písať som si povedala, že toto bude v kine.

Knihy

Saviours - Kliatba Kortského lesa

Školský výlet nebol nikdy taký zaujímavý, ako vtedy, keď si študenti mohli vybrať destináciu sami. Voľba padla na tajuplný, legendami opradený Kortský les, ktorý ukrýva nejedno tajomstvo. Vanessa, Alex, Samuel a Nathan sa súhrou udalostí dostanú do nepredstaviteľných, nebezpečných aj dobrodružných situácií, ktoré však medzi nimi vytvoria puto na celý život. Poradí sa im zlomiť kliatbu a zachrániť tak sužovaný kraj?

Počet strán: 133
Rok vydania: 2016
E-kniha (koncom novembra vyjde v tlačenej podobe)

Ako sa netopier Badly stal letovým dispečerom

Badly mal bezstarostný život až pokiaľ sa starší netopieri nerozhodli zrušiť dvojročný odklad po škole s povinnosťou okamžitého nástupu do zamestnania. V tom čase sa však úplnou náhodou dostane medzi agentov MIBat (Britská letecká netopieria tajná služba), ktorí sa už dlhé roky pokúšajú dolapiť medzinárodne najhľadanejších pašerákov diamantov. Nové priateľstvo s agentkou MIBat, ale aj s počítačovým hackerom v podmienke, zavedie jeho život úplne novým smerom. Ako im Badly môže pomôcť?
Čím všetkým bude musieť prejsť kým sa mu podarí stať sa letovým
dispečerom? Rozprávkový príbeh nie len pre deti.

Počet strán: 62
Rok vydania: 2016
E-kniha (koncom júna vyjde v tlačenej podobe)

sobota, 17. júna 2017

RECENZIA: Grafitové dievča (Miroslava Varáčková)

Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 184 strán
Väzba: pevná s prebalom
Žáner: pre mládež

Anotácia

Táňa kráča v ústrety bezútešnej budúcnosti - doštudovať s odretými ušami, nájsť si najpodradnejšiu prácu v meste a dúfať, že ju už nechytia policajti. 

Táňa to v živote nemá ľahké. Doma ju čaká len matka alkoholička, ktorá jej nedokáže dať ani pár drobných na jedlo, nieto ešte na niečo iné, bez čoho si žiadna sedemnásťročná baba nedokáže predstaviť svoj život. Z reality uniká len s kamošom Britvom pri drobných krádežiach. Keď ju osloví fotograf Ben, Táňa nadobudne pocit, že po rokoch trápenia a súženia, jej bude konečne dopriate to dobré v živote. No vzťah založený na neúprimnosti a faloši nemôže vydržať. A nešťastie nikdy neprichádza osamote. 

Miroslava Varáčková vytvorila vo svojom najnovšom románe opäť nezabudnuteľnú hrdinku, ktorá sa v krutej slovenskej realite nebojí postaviť predurčenému osudu, chytiť život do vlastných rúk a pokúsiť sa vybudovať si svetlejšiu budúcnosť. Ponorte sa do trpko-sladkého románu, o ktorom budete premýšľať ešte dlho po dočítaní. 

Čiastočne komiksový román.

Koho môže kniha zaujať: Tínedžerov, ktorí si radi prečítajú dobrý príbeh, ktorý ešte dlho doznieva v hlave a navyše v tomto sú aj komixy!!

::::::::::::::::::::::::::::::

Od tejto celkom známej autorky som prečítala už niekoľko kníh. Všetky boli dosť dobré a táto - Grafitové dievča - nie je výnimkou. 

Autorka nám svojím klasicky dobrým a čítavým štýlom dáva do pozornosti príbeh hlavnej postavy, ktorý je veľmi realistický a dobrý. Kniha sama o sebe má dobrý námet.

Príbeh hlavnej postavy Táni, je odrazom dnešnej doby. Jej život je drsný a uveriteľný, pretože tak to dnes jednoducho je. K postavám ľahko priľnete a máte pocit, akoby sa s nimi poznáte večnosť. 

Kniha sa veľmi dobre číta, okamžite sa do nej ponoríte a nechcete ju prestať čítať a to je proste super. Vôbec sa nebudete nudiť. 

Príjemným pozitívom je aj komix, ktorý je krásne ilustrovaný a skvelo dotvára celý ten príbeh a knihu. Musím skutočne uznať, že je to krásne ilustrované. Čítanie aj vďaka tomu ubiehalo o niečo rýchlejšie. 

Avšak, možno by som trochu viac ten príbeh rozviedla, ak by som bola na mieste autorky. Možno trošku viac ho rozpísať, pretože to bolo také krátke a prišlo mi to trochu škoda. 

A ešte jedna vec. istá časť príbehu mi trochu prišla ako klišé. Nebudem spoilovať, aby som vám nevyzradila príbeh, ale istá časť mi tak skrátka prišla. Na druhú stranu je to možno aj dobre, že to tam je. Obohacuje to príbeh. Len ma to trošku zarazilo, pretože mi to prišlo trochu klišé. 

Ale kniha ako celok sa mi veľmi páčila, takže som bola schopná odpustiť tieto dva malé negatívne body, ktoré som našla a knihu hodnotím ako skvelé čítanie pre mládež, je to skvelá oddychovka, ktorá ponúka zároveň veľmi príjemný príbeh s nahliadnutím do trošku drsnejšieho života hlavnej postavy, pričom tento jej život a príbeh je veľmi reálny. 

Na záver poviem, že knihu si rozhodne nesmiete nechať ujsť, pokiaľ vás bavili aj predošlé autorkine knihy. Navyše kniha sa vám svojím spôsobom zaryje do srdca a budete o nej ešte dlho rozmýšľať. To mi môžete veriť. 

Hodnotenie:

5/5 bodov

Ďakujem autorke za poskytnutie knihy a zároveň sa ospravedlňujem za meškanie. 

pondelok, 5. júna 2017

RECENZIA: Seduktor - pred osudom neutečieš (Sofia Vitalle)

Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2013
Počet strán: 296 strán
Väzba: brožovaná
Žáner: fantasy

Anotácia

Po päťsto rokoch sa znova začal ten kolobeh. Znova sa začal lov. Lov, v ktorom môže vyhrať len jeden. Seduktor, Pokušiteľ, Zvodca hriešnikov. Jeho úlohou je poslať sedem nevinných duší do zatratenia. Je rozhodnutý urobiť to za každú cenu. Odmenou preňho má byť dávno stratená sloboda. 

Do cesty mu však vstúpi neznámy cudzinec, ktorý so sebou prinesie pochybnosti. Otázky, na ktoré nikdy nedostal odpovede, sa okolo neho začnú vznášať ako búrkové mračná. Zatúži po pravde. Pravda však prináša nevídané odhalenie. Zlomí ho to poznanie – alebo posilní? Dokáže odolať pokušeniu?

:::::::::::::::::::::::.

Na knihu Seduktor – pred osudom neutečieš od dvojice slovenských spisovateliek píšucich pod pseudonymom Sofia Vitalle, som sa neuveriteľne tešila a mala som na ňu celkom dosť veľké očakávania.

Od začiatku sa čítala pomerne pomaly, i keď to bolo od začiatku zaujímavé, nemohla som sa do toho tak ponoriť ako u niektorých iných kníh. Šlo to strašne pomaly a asi prvých sto strán ma dosť nudilo a nemala som chuť pokračovať. 

Oceňujem síce veľmi originálny námet tejto knihy, za ktorý fakt chválim, ale mne absolútne nesadol tento štýl. Preto sa mi to veľmi ťažko čítalo. Do čítania som sa v podstate nútila, aby som vám o nej mohla aspoň čo-to napísať. Nezaujali ma nijako ani postavy, hoci príbeh putoval zaujímavým smerom, nedokázala som sa do toho tak ponoriť, aby som sa zžila s prostredím či s postavami. 

Milión krát som sa pozrela na číslo strany a čudovala som sa, že nie som ďalej, pretože som to čítala strašne dlho. 

Viete, musím úprimne povedať, že ma strašne, strašne mrzí, že táto kniha nedopadla u mňa dobre, pretože ja som sa na ňu neskutočne tešila, očakávala som od nej to, že sa mi bude dobre čítať, ale opak bol pravdou a veľmi ma to mrzí. 

Opäť musím povedať, že námet je zaujímavý, ale mne vôbec ten štýl nesadol. Pri mnohých pasážach som sa nudila a cítila som nezáujem. Nijako mi neprirástla k srdcu, necítila som ten wow efekt, ktorý je pre knihu tak dôležitý. 

Mrzí ma to, pretože som veľmi chcela, aby to bola pre mňa skvelá kniha, ale nie je. Môžem povedať, že by som úvodné príbehy z rôznych kútov sveta skrátila, pretože najmä začiatok rozhoduje o tom, či vás kniha bude baviť, alebo nie. Niekedy sa stane, že u kníh býva začiatok slabý, ale postupom času sa to „vystříbří“ ako povedal jeden klasik, ale u tejto sa to bohužiaľ nestalo. 

Som z toho pomerne smutná, ale táto kniha bola pre mňa krok vedľa. Viem však, že mnohých čitateľov táto kniha bavila, nemám v úmysle vás od nej odradzovať, ale nemusí vám sadnúť. Každému sedí niečo iné. 

Škoda toho námetu, mohlo to byť spracované lepšie. 

Záverečné hodnotenie

2/5 bodov

Ďakujem autorkám za poskytnutie knihy na recenziu.

piatok, 2. júna 2017

SÚŤAŽ "Na literárnych vlnách 2017"

Projekt "Podporujme slovenských autorov" vyhlasuje:

Súťaž "Na literárnych vlnách 2017"


v spolupráci s vydavateľstvom Elist a LaseGRay.

INFORMÁCIE: Literárna súťaž pre všetkých, ktorí sa venujú písaniu, či už amatérskemu, alebo profesionálne. 
Môžete sa zapojiť do tejto súťaže poslaním príbehu či básne na udelenú tému, ktorou je "Nepriateľ" v rozsahu maximálne 20 strán (poviedky) A4 s písmom Times New Roman s klasickým riadkovaním. V prípade poézie zašlite maximálne deväť strof s ľubovoľným počtom veršov. 
Práca, ktorú zašlete nesmie byť nikde predtým publikovaná. 
Práce treba posielať na e-mail: projekt.psa@gmail.com.  Do predmetu dajte "Na literárnych vlnách 2017" a do správy uveďte svoje meno/prezývku, prehlásenie o tom, či súhlasíte, aby bola vaša práca zverejnená na blogu projektu, názov a krátku anotáciu príbehu. 

Čo môžete vyhrať?
Bude ocenené len prvé miesto, ktoré získa pamätnú drevenú tabuľku od skvelých LaseGRay a knihu Pomsta prichádza potichu od Lucie Braunovej, ktorú do súťaže venovalo vydavateľstvo Elist. LaseGRay i Elistu vrelo ďakujem za sponzoring. 
Plus: každá práca, bude zverejnená tu na blogu projektu (preto potrebujem ten súhlas v maili).

Dokedy?

Do 19. júla 2017 do polnoci.


V prípade otázok, píšte do komentárov. :)

streda, 31. mája 2017

RECENZIA: Rande naslepo (Marek Zákopčan)

Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 292
Väzba: pevná
Žáner: romantická akčná komédia

Anotácia

Rande naslepo je akčná romantická komédia. Mladý spisovateľ Filip si nevie nájsť partnerku, a preto mu súrodenci dohodnú cez internet rande naslepo. To však netuší, že na stretnutie príde celkom iná osoba... Lea je na úteku pred nebezpečnými ľuďmi a zhodou náhod absolvuje rande s príťažlivým Filipom. Bizarný večer rozbehne kolotoč nečakaných zábavných, ale aj napínavých situácií.

::::::::::::::::::::::

pondelok, 29. mája 2017

ROZHOVOR s: Vojtech Beniczky

Vítam vás u ďalšieho rozhovoru! Tentokrát s autorom skvelej knihy Stvorená objasňovať zločin a poviedky Mali to byť dva dni plné rozkoše v zbierke poviedok Muži vs. ženy. 

Vojtech Beniczky: Píšem pod pseudonymom Vojtech Beniczky. Na  svet som prišiel v roku 1973 a odmalička žijem v Bratislave. Spočiatku som len hľadal sám seba a literárne som sa neprejavoval. Po turbulentnom dospievaní som sa však upokojil a postupne dozrel do súčasnej podoby. Dnes som manželom a otcom, pracujem a platím šeky. 

::::::::::::::::::::::.

utorok, 23. mája 2017

ROZHOVOR s: Martin "Bocian" Praslička

Ospravedlňujem sa za neaktivitu, ale mala som kopec vecí v osobnom živote tak som nemala čas na projekt. Ale to sa teraz zmení a opäť sa môžete tešiť na kopec vecí.

Martin "Bocian" PrasličkaAutor, na počudovanie, nie je tak celkom Bocian – ako to o sebe tvrdí. Patrí k druhu: človek, pohlavie: muž, ale niekedy sa za to hanbí. Vtedy je bocian. Momentálne (zatiaľ) študuje na Univerzite Komenského nejaký „zaujímavý“ prírodovedný odbor, ale ešte úplne nevie, čo so sebou. Vášnivo (po)miluje písanie prózy, zriedka aj poézie. Rád číta diela iných a fascinuje ho svet, príroda, ľudia. Skúma „život“, pričom najradšej experimentuje sám na sebe. O svojich poznatkoch potom píše.

::::::::::::::::::::::::::

Ako si sa dostal k písaniu?
Začalo to zo mňa „liezť“ nejako samo od seba. Pravdepodobne vtedy, keď som nastúpil na osemročné gymnázium a moje dovtedajšie kamarátstva začali kvôli učeniu zanikať. Najprv som však písal iba veľmi detské a hlúpo sa rýmujúce básničky, to môže byť aj osem rokov dozadu. K próze som sa dostal asi o rok neskôr. Ambiciózne som sa rovno pustil do rozsiahleho sci-fi príbehu (Návšteva planéty OX), ktorý sa stále nachádza na mojom blogu. Ale na prečítanie ho určite neodporúčam.

Prečo práve prezývka Bocian?
V období, keď som si zakladal blog, sme bývali v Devínskej Novej Vsi a ja som bol obrovským nadšencom prírody a všetkého živého. Robil som svoje detské „výskumy“ na slimákoch a vtákoch – predovšetkým bocianoch, ktorých je v Devínskej kopa. No a nevedel som, ako by som ten svoj blog, ktorý sa vtedy vôbec nemal zaoberať literatúrou, mohol nazvať, akú mu dať adresu. Na niekoľký pokus mi napadol práve Bocian. Odvtedy sa to so mnou vlečie.

Čo ťa v písaní najviac inšpiruje?
Typická otázka. Život? Asi ten. Fascinujú ma ľudia a svet celkovo. Ako to, že sme tu a robíme práve to, čo robíme? Snažím sa byť bystrím pozorovateľom, asi ako každý, kto sa venuje písaniu, a potom spísať to, čo vidím, zažívam. Okrem toho ma inšpirujú knihy, filmy, osobnosti – najmä spisovatelia... Potencionálna inšpirácia je však vo všetkom okolo nás!

Aké to bolo držať v rukách svoju prvú knihu?
Aké iné než skvelé?! Vydavateľský proces je niečo, čo chce veľa času a trpezlivosti. Keď sme knihu vydávali, bol som už myšlienkami dávno pri iných „projektoch“. A zrazu som ju dostal do rúk, videl na obálke svoje meno a chvíľu sa nedokázal stotožniť s tým, že to je naozaj aj môj výtvor. Postupne sa však spomienky vracali naspäť. Bola to veľká satisfakcia. Akurát mi je ľúto, že nemá takú tú typickú knižnú vôňu. 

Ako vznikala zbierka poviedok Nasleduje zastávka...?
Veľkým prelievaním krvi a potu! Žartujem. Úplným začiatkom bolo, že ma oslovila Denisa Kancírová (ktorá vtedy ešte žiadne vydavateľstvo nemala) s tým, či by som nechcel niečo vydať, pretože som jej do časopisu Abdon posielal nejakú poviedku a jej sa tuším páčila. Nepamätám si to presne. Ja som však nemal nič súce publikovania a na tento návrh som postupne zabudol. Ubehol zhruba pol rok, čo som celkovo veľa nepísal, a odrazu som si povedal: „Vydať knihu je tvoj sen! Urob niečo!“ Zatiahol som do toho Bocianku, teda Paulínu Trenčanskú, ktorá ten nápad s bratislavskými poviedkami vymyslela.
Samotná tvorba zbierky bola z našej strany veľmi amatérska. Nemali sme nič pripravené vopred, písali sme poviedky v priebehu necelého roka a vždy ich postupne posielali Denise Kancírovej, ktorá bola našou editorkou a agentkou. Chceli sme, práve čím je podľa mňa tá zbierka zaujímavá, aby sa jednotlivé poviedky prelínali buď postavami, alebo minimálne prostredím a udalosťami. To bolo veľmi náročné, bralo nám to istú mieru voľnosti. V poslednej poviedke sme sa zasa pokúsili o spoločné písanie... Veľká výzva. Napokon mám ale z celého diela dobrý pocit, hoci teraz sa za to písanie celkom hanbím. Najradšej by som tie svoje poviedky prepísal a vydal knihu ešte raz, ale takéto myšlienky má s odstupom času asi každý autor.

Aké sú tvoje spisovateľské plány?
Momentálne je to jednoduché: písať, písať a písať (čo paradoxne jednoduché vôbec nie je). Zapájam sa do súťaží, posielam do časopisov (nájdete ma v aktuálnych Dotykoch) a chcem si takýmto spôsobom, ako sa hovorí, vybudovať renomé. Zároveň ale premýšľam nad novým projektom, možno niečím rozsiahlejším, no to zatiaľ zostáva iba v teoretickej rovine. Z dlhodobého hľadiska sa určite písaniu venovať plánujem, chcem a budem. Ak všetko vyjde, nechcem niečo zakríknuť, tak tomu od septembra prispôsobím aj vysokú školu. 

Rada čítam aj tvoju poéziu. Neuvažoval si o vydaní nejakej zbierky básní?
To som teda naozaj neuvažoval. K písaniu poézie ma priviedli piesne Jaromíra Nohavicu. Pre mňa to znamenalo odreagovanie a zábavu, hranie sa so slovami. Myslím, že moje vrcholné poetické dielo som už napísal: text piesne na našu stužkovú, S maturitným vysvedčením. Momentálne poéziu, ja to v mojom prípade nazývam básničky, nepíšem vôbec, už dlhodobo nemám slinu.

Môžeš odporučiť čitateľom nejaké tvoje najobľúbenejšie knihy?
Čím viac čítam, tým väčší problém mám s výrazom „najobľúbenejšie“. Môžem však odporučiť zopár výborných kníh, ktoré sú buď obsahovo veľmi zaujímavé, alebo sú dobre napísané. Ideálne oboje. Vymenujem ich aj s nejakým kratším komentárom: 
Veľká láska od Ballu – kniha, ktorá by sa mala stať povinnou literatúrou,
Rivers of Babylon – kultový slovenský román, 
Grázel – útla „gangsterská“ knižka, za ktorou stojí Tomáš Varga,
1984 – veľdielo s neustále aktuálnou témou,
Pohyblivý sviatok – spomienky Ernesta Hemingway-a na život v Paríži, veľmi inšpiratívne,
Veľký Gatsby – charizmatická kniha, podľa Hemingway-a Fitzgeraldovo najlepšie dielo.
A momentálne čítam Na ceste od Jacka Kerouac-a, zatiaľ vynikajúce.

Aký máš názor na slovenskú literatúru?
Ako je vidno z predchádzajúcej odpovede, slovenskú literatúru čítam a snažím sa v nej orientovať. Môj názor je, že tá umelecká „sekcia“ sa, čiastočne aj svojim zavinením, príliš dištancuje od bežného čitateľa, a potom narieka, že je opomínaná. Ako? Tým, že čitateľovi v jednom kuse servírujú iba „traktáty z hĺbok vlastnej duše“. Slangovo by som to nazval „egotrip“. Keby sa takýto autori pokúsili o dobrý príbeh a spojili to so svojím skvelým štýlom a bohatým vnútorným životom, mali by sme na pultoch úžasné knihy! Na druhú stranu, kníhkupectvá stavajú do popredia hlavne komerčné braky, hrajú na istotu. No nemôžem do tohto vreca hodiť všetkých dobre predávaných autorov. Napríklad Juraj Červenák alebo Jozef Karika sú, podľa mňa, na veľmi vysokej úrovni, hoci sa jedná o komerčnú literatúru.

A čo hovoríš na tento projekt? Máš nejaký nápad na jeho zlepšenie?
Som rád, že si sa do toho pustila! Dnes je v literárnom svete veľký problém dostať sa do povedomia a do komunity tých „významnejších“ autorov. Okrem talentu a kvality zohráva úlohu často aj náhoda, hoci vzniklo dosť dobrých projektov ako je súťaž Poviedka či Cena fantázie (a ďalšie). Toto, projekt PSA, je ďalšia možno, ako sa málo známy tvorca môže „spropagovať“. Preto som veľmi rád, že sa projektu darí a postupne sa rozrastá. Držím mu palce, aby okrem nás, začínajúcich spisovateľov, pritiahol aj pozornosť čitateľov, aby to nebolo tak, že komunita tvorí pre samú seba. Môj nápad na zlepšenie je organizovať súťaže o knižky. Ak by bol z tvojej strany záujem, môžem sa dohodnúť s vydavateľstvom a poskytnúť takýto účel našu zbierku. 

Ďakujem za rozhovor a v budúcnosti sa určite môžete na súťaž tešiť. :)

pondelok, 8. mája 2017

RECENZIA: Seduktor- hra zradcov (Sofia Vitalle)

Autor: Sofia Vitalle

Počet strán: 276                                        
Vydavateľ:  Richard Lunter - Kicom                      
Rok vydania: 2015                
Jazyk: slovenský                                                          
Oficiálna anotácia: Život mladého dievčaťa menom Ema sa radikálne zmení, keď je jedného dňa unesená mužom menom Seduktor. Sed  zobrazuje postavu Pokušiteľa (padlého anjela), takzvaného Zvodcu hriešnikov, ktorý sa snaží svoje obete zviesť na hriech a potom ich  zabiť. Túto prácu vykonáva na základe dohody, ktorú uzavrel pred dávnymi rokmi. Zapredal vlastnú dušu za slobodu. Môže ju získať späť  len v prípade, že splní podmienky, ktorým sa zaviazal.
K jeho vytúženej slobode mu chýba zabiť len posednú obeť, Emu, no zistí niečo, čo ho donúti ten čin prehodnotiť. V danom momente  dohoda, ktorú uzavrel pred mnohými rokmi padá a z neho, z lovca, sa stáva lovená zver. Teraz je to on, kto musí v sebe nájsť silu  bojovať proti nepriateľom, aby získal späť svoju dušu. Ocitá sa na rázcestí dvoch ciest netušiac, ktorá je tá správna. Cíti sa ako  medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane stojí túžba po vlastnej duši, na druhej smäd po pomste. Rozohrá veľmi nebezpečnú hru.  Dokáže však rozoznať čo je pravda a čo hra zradcov?

"Pozoroval ju spozia rias. Pery sa mu skrivili, keď povedal: "Bež." 
Cúvla. 
Rozosmial sa. 
Ona sa rozbehla."

Počas druhého dielu príbehu Sed, alebo tiež Azazel, prešiel veľkou zmenou. Keď si spomeniem, ako sa v prvej knihe pokúšal dostať k Eme  a prinútiť ju spáchať hriech, len aby ju mohol zabiť, je mi trochu ťažko na duši. Držala som si od neho odstup, pretože som netušila,  kam až je ochotný zájsť. Potom však prišiel zlomový bod. Autorkám patrí moja vďaka za to, akým spôsobom sa dopracovali k Azazelovej  zmene. Rozcítili ho, ale neurobili z neho žiadnu citlivku. Jeho vnímanie sa rozšírilo aj na osoby, a to hneď dve. Už nemyslel len na  seba, a dokonca zvažoval následky, ktoré mohli mať jeho činy. Sed, klobúk dolu.
Čo sa týka Emy, u nej neprebehla žiadna prudká zmena osobnosti. Rovnako starostlivá ako v prvej časti, no miestami bola až príliš  precitlivená. V niektorých situáciách som mala chuť otrieskať jej hlavu o zem a kričať, nech sa spamätá. Na (v podstate) hlavnú  postavu to s emóciami trošku preháňala. 
S kľudom môžem povedať, že mojím obľúbencom sa stáva Caim. Môj nový amigo. Čo sa príbehu týka, tak to bol práve on, kto sa prejavil  ako oddaný priateľ. Nie Azazel, ani Ema. Získal si ma svojim humorom, ale najmä múdrymi slovami, nad ktorými Sed tak často ohŕňal nos.  Osobne si myslím, že Caim je najvýraznejšou a najpremyslenejšou postavou oboch kníh. 

"Mala dosť času nad tým uvažovať. Nad pre aj proti...
Ale nakoniec zistila, že je to hlúpe, deliť niečo na dobré a zlé. 
Bol to celok, ktorý nemohla od seba oddeliť..."


Prvá z kníh mala po všetkom tom naháňaní a odhaľovaní pravdy viac než otvorený koniec. Pri rozčítaní druhého dielu som zistila dôvod.  Autorky navnadili čitateľa a doslova ho donútili pokračovať v čítaní. Pokračovanie v sebe ukrýva omnoho temnejšie tajomstvá, doslova  srší dravosťou. S padlým anjelom ako hlavnou postavou sa vždy niečo dialo. Túžba po pomste bola povznesená nad všetko ostatné. Zvádzal  sa boj na život a na smrť... 
Súhra oboch autoriek dohnala príbeh k niečomu, čomu sa hovorí dokonalosť. Áno, možno sú to prisilné  slová, no stojím si za nimi. Okrem tajomna a nepredvídateľných situácií poukázali spisovateľky aj na dôležitosť priateľstva. Do  príbehu vložili svoje srdce a pripomenuli mi, že aj keď sa cítim sama, nikdy sama nie som. Každý z nás má toho jedného priateľa,  svojho Caima, ktorý pri ňom stojí, nech sa deje čokoľvek. 
K môjmu celkovému dojmu prispela aj skutočnosť, že sa príbeh neodohrával len na Slovensku, ako tomu bolo v prvej knihe.  V knihe vystupovali destinácie ako Nórsko či tropický ostrov. Zmena prostredia len potvrdila moju domnienku, že autorky majú na písanie  obrovský talent. Miesto vždy vierohodne a zaujímavo opísali a vsadili doň dianie príbehu. 

Hodnotenie:

piatok, 28. apríla 2017

RECENZIA: Roztavené Putá (Zdenka Wenzlová Švábeková)


Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 116 strán
Väzba: pevná

Anotácia

Vy všetci, ktorí sa práve chystáte čítať moje básne, by ste mali vedieť, že vás v nich nepovediem ružovou záhradou a nebudem vám šepkať ľubozvučné vášnivé slová, ktoré bežne v poézii očakávame, mysliac si, že láska a jej vášeň je tá najväčšia emócia nášho života.
Nebudem dokola opakovať to, čo veľmi často končí za dverami izieb a je len ilúziou, napriek výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo.
Chcem vás svojou poéziou voviesť do reality, ktorá je často tou opačnou mincou v živote. Ukázať vám aj tú druhú stranu vzťahu, lásky v akejkoľvek podobe a v akomkoľvek čase.
Preto som dala zbierke ten výstižný názov „Roztavené putá.“  Poukazujem v nej na rodičovské putá, ktoré by už od prírody mali byť silné, ale neboli. Na puto detí k rodičovi, kde začína a končí hranica lásky a úcty, až po jeseň života, v ktorej už často nestihneme spojiť to puto v hrejivé zmierenie.
Rovnako som sa dotkla silného puta medzi ženou a mužom, v ktorom srdce prikazuje a rozum puto rozdeľuje.
Zároveň v poézii demonštrujem roztavenie pút, lebo to je to, čo nikto nevidí, to je tá vnútorná bolesť, ktorú si v reálnom živote s pretvárkou v sebe nesieme, hoci boli putá na začiatku pevné.
Verím, že moja poézia bude pre vás silným príbehom, v ktorom si každý nájde  tok rieky, ktorej prúd  ho odnáša svojím smerom, odhliadnuc od toho, či tak chcel.
Po jej prečítaní mnohí uveríte pravde a sile pohľadu a pochopíte, prečo poukazujem na obrátenú stranu lásky a jej negatívnu emóciu.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Dostala sa mi do rúk krásna zbierka básní Roztavené Putá. Pod krásnou červenou obálkou sa skrýva veľmi zaujímavý a poeticky veľmi výživný obsah. Hoci sa slovo „výživný“ bude zdať pre túto zbierku zvláštne, je to tak. 

Musím priznať, že obálka je skutočne krásna. V knižke nájdeme aj nádherne maľované ilustrácie, ktoré dotvárajú atmosféru niekoľkých básní a výborne sa k nim hodia. Ale poďme už k básňam. Je až udivujúce ako sa vie autorka hrať so slovami. Svoju poéziu podáva skutočne precítene a to je na tom to najlepšie. 

Poézia sa veľmi dobre číta. Najlepšie sa čítala v tichu a pokoji. Každá jednotlivá báseň je bohatá na city, ktoré do nej boli vložené a z každého slova je to cítiť. Niektoré básne majú mierne melancholickú atmosféru, iné sú opradené životnými skúsenosťami a je cítiť to poznanie a emócie. 

Po každej básni som zostala nejaký čas ticho a rozmýšľala o tom, čo som si práve prečítala. Analyzovala som každú metaforu a v tom okamihu ma zasiahol veľký prúd pocitov, ktoré mi trvalo ešte istý čas absorbovať. 

Osobne sa priznám, že som po dočítaní tejto zbierky ešte raz prelistovala na začiatok a znovu a znovu som si čítala moje obľúbené básne. A je fakt, že tých obľúbených bolo celkom dosť. U mnohých ma premkol pocit, akoby autorka poznala môj život, akoby nahliadla do mojej duše a ja som o tom ani nevedela. 

Je vidno, že autorka svoje životné skúsenosti vložila do básní s veľkou precíznosťou a s citom. Básne sú o láske, ktorá bolí, o živote, ktorý býva krutý, o vzťahoch a práve o tých roztavených putách. Celkovo myšlienka tejto zbierky je veľmi pekná, básne sú pravdivé a úžasné. 

Moje najobľúbenejšie básne sú napríklad: Posledná facka, Čo lekár nelieči je nádherná báseň, Bútľavá vŕba, Triezvo a mnoho, mnoho ďalších. 

Môžem s určitosťou povedať, že táto zbierka sa stala mojim veľkým pokladom v knižnici, pretože bola pre mňa veľmi citovo silná a ja ju budem čítať znovu a znovu. Navyše ako človeka, ktorý básne sám píše, ma veľmi inšpirovala. Osobne budem rada, ak si budem môcť prečítať ďalšie básne od autorky a ďakujem jej za tak nádhernú zbierku, ktorá je teraz súčasťou mojej knižnice. 

Ak hľadáte niečo veľmi precítené, pravdivé a milujete poéziu, siahnite po tejto zbierke. Verte mi, že neoľutujete. Ale pozor: kniha je dostupná len na stránkach vydavateľstva Elist: TU.

Hodnotenie

5/5


Ďakujem vydavateľstvu Elist za poskytnutie knihy. 

sobota, 22. apríla 2017

ROZHOVOR s Mariou Corvus

Po dlhom čase tu mám pre vás rozhovor s autorkou Mariou Corvus. Priznám sa, že som celkom zabudla na zverejnenie až teraz mi to konečne došlo, že by som to sem mohla aj dať. Tak ho tu máte. :)

Maria Corvus: Som manželka a mama už dospelého 18-ročného syna. Normálna pracujúca žena, ktorá sa stará o domácnosť, o rodinu. Varím, upratujem, nakupujem. Relaxujem pri písaní a čítaní. Svoj deň bez knihy si nedokážem vôbec predstaviť. Čítam však len večer pred spaním. Už je to taký môj rituál. 
 Prvý literárny počin, ktorým bola básnička, som spáchala na základnej škole. Bola som veľmi „pyšná,“ pretože môj výtvor visel na nástenke vo vestibule školy. Mala som vtedy asi 10 rokov . 
Na strednej škole som prispievala do študentského časopisu. Išlo o krátke príbehy a postrehy, väčšinou zo života študentov.
Neskôr, už ako dospelá, som externe spolupracovala s časopisom Elle. Mojou témou bol svet vôní. 
Rozhodnutie napísať knihu prišlo až po 40-tke. Dlho som nad tým uvažovala, ale napísať knihu, nie je pre mňa jednoduchá záležitosť. Musím vždy prejsť nejakým obdobím, niečím, čo ma ovplyvní, dá ten správny impulz. 
Okrem čítania a písania relaxujem so svojou rodinou – manželom a synom. Keď sa všetci traja stretneme doma a sme jednoducho spolu. A nemusia to byť len Vianoce, alebo Veľká noc. 
Mám skvelých priateľov, s ktorými si rada vypijem šálok dobrej kávy alebo čaju. 
Zbožňujem kvety. Akékoľvek a odvšadiaľ. Ulietavam na topánkach a spodnom prádle. A na vôňach. 
Cvičím jogu a rada plávam. Milujem vzduch voniaci dažďom, more, ktoré ma nabíja energiou, ale predovšetkým a najviac zo všetkého ľúbim svoju rodinu, bez ktorej by som bola nikto.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ako ste sa dostala k písaniu, respektíve čo vás k tomu priviedlo?
K písaniu som mala vždy blízko. Literatúru, zvlášť písanie slohov som zbožňovala už na základnej škole. Ako desaťročnej sa mi podarilo napísať prvú básničku, na ktorú som bola nesmierne pyšná, pretože visela na nástenke vo vestibule školy (. Neskôr som prispievala do školských časopisov a mala som nejaký čas aj svoju rubriku v jednom ženskom časopise. Vždy som však  túžila napísať knihu. A toto sa mi podarilo splniť práve napísaním môjho debutového románu Hladné dlane.

Aký význam má váš pseudonym?
Môj pseudonym je vlastne moje priezvisko, prevzaté z latinčiny. Píšem pod ním preto, aby som sa odlíšila. Nie kvôli tomu, žeby som sa považovala za nejakú extra autorku, ale preto, že na slovenskom knižnom trhu sú už dve spisovateľky s rovnakým priezviskom ako mám ja.

Čo vás prinútilo napísať prvú knihu Hladné dlane?
Hmm. S myšlienkou napísať knihu som sa pohrávala už niekoľko rokov. Ten správny impulz prišiel po návšteve Londýna a futbalového zápasu v slávnom Wembly. Veľkú úlohu v tom zohráva aj fakt, že som mohla osobne stretnúť futbalistu, ktorý v knihe vystupuje ako Alejandro. Ale aj napriek tomu som ešte stále nebola na 100% presvedčená, či knihu napíšem alebo nie. Zásadné rozhodnutie prišlo až vtedy, keď ma do toho „dotlačila“ moja kamarátka. A dobre urobila.

Môžete čitateľom povedať niečo o vašej prvotine?
V prvom rade je to súčasný príbeh. Hlavná hrdinka zažíva v príbehu niekoľko zložitých situácií a musí sa rozhodnúť. Je to akási sonda do duše a pocitov hlavných hrdinov – úspešnej podnikateľky Nory a príťažlivého zmyselného Alejandra. Nie vulgárna erotika a trocha fantázie odvedú čitateľa aspoň na chvíľu od zabehnutého stereotypu. V neposlednom rade príbeh donúti všetkých, ktorí mu venujú svoj čas, aby si uvedomili svoj život a zamysleli sa nad tým, ako ho vlastne žijú. Veď sny sú na to, aby sa plnili.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu poviedky pre zbierku Muži vs. ženy – Tajný denník tantrickej masérky?
K napísaniu poviedky v Zbierke Muži vs. Ženy ma priviedla jednak vlastná skúsenosť. Nie však ako masérky, ale ako klientky. Rada totiž relaxujem práve pri masáži. Často navštevujem ayurvedské masáže, ktoré pochádzajú z východu, konkrétne z Indie. Patria medzi relaxačné, senzuálne, tak isto ako tantrická masáž. Ľudia na Slovensku však takýto typ masáže buď nepoznajú, alebo ho zavrhujú, pretože nemajú dostatok vedomostí o tom, o čo konkrétne v týchto typoch, hlavne v tantra masáži ide. Je to predovšetkým uvoľnenie, príval energie, zbavenie sa napätia, prebudenie celkom netušených pocitov a prijatie vlastného tela. Je to nová dimenzia poznania, kedy dotyk lieči... A ak sa robí takáto masáž tak, ako sa robiť má, človek odchádza ako znovuzrodený.

Aké sú vaše ďalšie spisovateľské plány?
Momentálne dokončujem svoju druhú knihu, ktorá bude mať tak trochu kriminálny nádych. Nebude v nej chýbať ani erotika, ale aj opisy rôznych miest a úvahy o zmysle života hlavných postáv. A v hlave mám už scenár tretej knihy. Takže sa čitatelia majú na čo tešiť (.

Čo vás pri písaní celkovo inšpiruje a motivuje?
Čo ma inšpiruje? Dosť čerpám z vlastných skúseností a zo skúseností mojich priateľov a známych. A samozrejme nechýba ani kus fantázie.

V profile spomínate, že rada čítate. Aké knihy? Viete nejaké odporučiť čitateľom?
Nemám vyhranený žáner, ktorý by som pri čítaní preferovala. Bez mučenia sa však priznám, že viac čítam zahraničných autorov, ako slovenských. Rada si prečítam dobrú detektívku, ale aj psychologický román. Keď si chcem oddýchnuť  a úplne vypnúť, siahnem po tzv. peknej knižke, oddychovke. Medzi moje obľúbené knihy určite patrí skutočný príbeh zo života európanky Béatrice Saubinovej pod názvom Skúška alebo Moje peklo. Dodnes zostala táto kniha francúzskym bestsellerom, aj keď bola vydaná v roku 1991. Ide o vzrušujúci opis tvrdej životnej skúšky v ázijskom pekle, zachytený vnímavou dušou ženy. Z tých súčasných môžem odporúčať knihu od Laurent Gounelle – Boh cestuje vždy Inkognito, v ktorej je hlavnou témou sloboda. Obdivujem nórsku spisovateľku kriminálok Karim Fossum. Odporúčam jej ostatnú knihu – Indická nevesta. Určite by to bola aj niektorá z kníh od Paola Coelho. Top je pre mňa titul Jedenásť minút. K mojim obľúbených knihám patrí  aj Nebo nepozná obľúbencov od geniálneho spisovateľa  E.M.Remargue, či Vtáčik na kľúčik od Murakamiho. Z oddychoviek je to určite Alexandra Potterová. Zo slovenských autorov mám rada knihy Moniky Wurm a Andrejky Rimovej. Teším sa aj na novú knihu Šťastie prichádza v intervaloch od Gabrielly Bernátovej.

Aký máte názor na slovenskú literatúru?
Myslím si, že momentálny stav slovenskej literatúry je na veľmi slušnej úrovni. Máme množstvo autorov, ktorých niektoré diela sú naozaj viac ako dobré. Niekedy je pre mňa až príliš namáhavé vybrať si zo slovenského literárneho trhu to najlepšie.

A čo si myslíte o tomto projekte? Máte nejaký nápad ako to tu zlepšiť?
Myšlienka projektu je veľmi fajn. Verím, že ide o dobrú vec, ktorá nájde to správne uplatnenie. Držím palce :D

Ďakujem pekne za poskytnutie rozhovoru. :)