RECENZIA: Muži vs. ženy (kolektív autorov)

Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 284 strán
Väzba: pevná s prebalom
Žáner: zbierka poviedok

Anotácia

Ženy verzus muži. Oni z Marsu, ony z Venuše. Spojili sa a vytvorili unikátnu zbierku poviedok. Každá z nich je iná. Sú šokujúce, ale aj romantické, drsné, s hriešnou dávkou erotiky, no aj s odkazom na zamyslenie. Nechajte sa vtiahnuť do sveta štrnástich poviedok mužsko-ženského sveta, ktorý nám vie všetkým niečo dať. Od prvej po poslednú stranu sa ponorte do fascinujúcich príbehov a odhaľte potenciál autorov, ktorí vám v poviedkach ponúkajú kúsok svojho vlastného sveta. V zbierke nájdete poviedky štrnástich autorov. Sedem žien a sedem mužov :Maria Corvus, Emily D. Beňová, Monika Wurm, Gabrielle Bernátová, Adriana Gregorová, Kristína Pavelková, Leila A., Mark E. Pocha, Vojtech Beniczky, Peter Debnár, Marek Zákopčan, Tomáš Beník, Juraj Thal,Roman Horňák

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Konečne som sa dostala k recenzii tejto unikátnej a veľmi, veľmi zaujímavej zbierky poviedok. Predovšetkým oceňujem ten nápad. Muži verzus ženy. Je to originálne a musím skutočne priznať, že z väčšiny skvelé. Mohli by ste si myslieť, že ako ženu ma zaujmú poviedky žien, ale u mňa je to pravý opak. Väčšinu obľúbených poviedok z tejto zbierky vytvorili muži. Ale poďme sa pozrieť na každú osobitne. 

Celá zbierka začína poviedkou Tajný denník tantrickej masérky od autorky Maria Corvus. Možno to bude tým že takýto žáner čítam veľmi, veľmi málo a dielo z tohto žánru ma musí niečím ohromiť a dokázať mi, že je výnimočné, ale u tohto som žiadnu výnimočnosť nepocítila. Pripadalo mi to nudné a bez nejakej šokujúcej či zaujímavej pointy. Netvrdím, že to bolo zle napísané, práve naopak, štýl autorky ma hneď chytil, ale dej ma nebavil. 

Druhá poviedka, na striedačku, je od Juraja Thala s názvom Kulháň. Táto poviedka ma od začiatku veľmi zaujala a po tom, ako mi prvá poviedka mierne pokazila náladu, aj napriek ponurosti tejto poviedky mi ju zlepšila, pretože toto je oproti tej prvej presne to, čo ja milujem. Bolo to tajomné, záhadné, depresívne a veľmi dobre sa to čítalo. A úprimne po tomto si túžim prečítať jeho knihu Nôž, pretože mám pocit, že autor píše to pravé orechové pre mňa. 

Potom nasleduje opäť poviedka ženy - autorky Monika Wurm - a jej poviedka Beznádejná nádej. Osobne som čakala zase niečo na spôsob prvej poviedky a myslela som si, že ma sklame. Ale práve naopak. Veľmi ma zaujala, pretože má originálny nápad a prostredie, ktoré ma okamžite zaujalo. A aj keď to bolo spojené s láskou, sústredila som sa najviac na prvky toho ozvláštnenia a teda prvkov z prostredia utečencov. To bol bod, kedy som si povedala: "Hm, tak toto vôbec nie je zlé, je to zaujímavé!" A práve kvôli tomu ma to nútilo čítať ďalej. A aj štýl mi celkom sadol. 

Ďalšou je poviedka Majú vlastne veľryby penisy? od autora Mark E. Pocha. Pri tejto poviedke som sa schuti pobavila, zasmiala a myslela som na ňu ešte aj po tom, čo som stránkami prechádzala na tú ďalšiu poviedku. Bolo to svižné, veľmi dobre sa to čítalo. Ale viem pochopiť, že to nemusí každému sadnúť, pretože je to trochu zvláštne. Ale mne sa tá zvláštnosť veľmi, veľmi páčila. A takisto to bolo originálne a vtipné takým svojským spôsobom. 

Poviedka Stratená od autorky Leila A. mi pripadala ako typická blogová poviedka, ktorá sa mi ťažko čítala a veľmi som sa do toho nemohla dostať. Áno, podarilo sa mi to na niekoľký krát, ale vôbec ma to nijako nezaujalo a nič ma tam nešokovalo. Nemalo to ani nejaký originálny nápad a bolo to také holé a hoci tam bol náznak deja, pointa nebola nijako šokujúca a originálna. 

Mali to byť dva dni plné rozkoše je poviedka od autora Vojtech Beniczky. Od autora som dnes dočítala aj jeho knihu Stvorená objasňovať zločin, na ktorú recenziu napíšem čoskoro. Poviedka sa veľmi dobre čítala, bolo to napínavé, zaujímavé a hneď som si začala lámať hlavu kto v tom zločine má prsty. Tipovala som jednu osobu, ktorá mala pre mňa jasný motív a potom to dopadlo úplne inak, čo je presne to, čo je na krimi to najlepšie a autor to veľmi dobre napísal. Od prvej vety chcete čítať viac a viac až ste zrazu na konci a pýtate sa: "Čo?" Skvelá práca.  A navyše výborne spracované opisy prostredia i postáv. 

Emily D. Beňová napísala poviedku Navždy spolu, ktorá už navodzovala atmosféru svätého Valentína. Takže áno, bolo to zamilované a síce pekné, ale vôbec nie môj žáner. Ale ak máte takéto veci radi, tak to bude pre vás príjemný zážitok, bohužiaľ u mňa tá poviedka prepadla. Ale dobre sa čítala. 

Marek Zákopčan prispel svojou poviedkou Priateľstvo až za hrob. Keď som ju začala čítať, hneď vo mne vzbudila záujem a musela som pokračovať. Veľmi dobrá ponurá atmosféra a páči sa mi práve to, že je to veľmi originálne a také svojské. Poviedku obohacoval aj autorov štýl, na ktorý som si chvíľku musela zvykať, ale potom sa to čítalo veľmi dobre. Oceňujem ten skvelý nápad i spôsob, akým je to napísané.

Bludisko je poviedka Gabrielle Bernátovej, ktorá v časti o sebe uviedla, že nepíše typické ženské knihy a ja to len oceňujem. Netušila som, čo môže prísť, ale i tak som pokračovala v čítaní tej jej poviedky s malou dušičkou a obávala sa, že to bude veľmi sladké na mňa. Nebolo. Bolo to reálne, uveriteľné a miestami drsné. Ale bolo to skvelé. Najviac sa mi na tom páčila tá reálnosť a uveriteľnosť, pretože väčšina ženských autoriek píše skvelých mužoch a o láske a toto bolo síce spojené s láskou, ale zároveň aj s drsnou realitou. 

Lepidoptera od Petra Debnára je poviedka s celkom zaujímavým nápadom a originalitou, avšak tu mi absolútne nesadol štýl. Keď som v konečnom dôsledku uvidela tú zápletku, tak sa mi to zdalo celkom zaujímavé, akurát to spracovanie ma sklamalo a to tomu ubralo na dobrom svetle tejto poviedky. 

Adriana Gregorová a jej Valentín, alebo čo z neho zostalo mi trochu privodili miernu depresiu z toho, že sa blížil Valentín. Vážne. Nebolo to vôbec zle napísané, príjemne sa mi to čítalo, ale dej ma vôbec nezaujal a bola to typická ženská poviedka. A ako už asi viete, mne toto nesedí. Ale zase, ak takýto žáner znesiete, tak môžem odporúčať. 

Podaj mi ruku od Romana Horňáka sa začala hneď od začiatku zaujímavým flashbackom a pokračívalo to hneď z ostra, napínavo a skvelo. Chvíľku som si zvykala na autorov štýl, ale dlho to netrvalo a potom som už len prevracala stránky a čakala som, čo sa stane. Bolo to výborné hlavne veľmi napínavé. Zrazu ste sedeli s hlavnou postavou za stenou a čakali ste, čo lupič urobí. A zrýchlil sa vám tep a bojíte sa, čo nastane. Skvelé opisy. 

Kristína Pavelková napísala poviedku Šokujúce odhalenie, čo je typicky ženský žáner, ktorý ma zase vôbec nezaujal a nijako ma nepotešil. Priznám sa, že túto poviedku som preskakovala, pretože mi nesadol ani len ten štýl. Nebolo to ničím výnimočné. Škoda. 

A posledná je poviedka Stretnutie od Tomáša Beníka. Na autorov štýl som si už mala možnosť zvyknúť, takže čítanie mi šlo tak nejako samo. Bolo to veľmi originálne a zaujímavé, ale istým spôsobom aj priemerné, možno mierne nadpriemerné. Ale bavilo ma to a vôbec som netušila, čo sa môže skrývať za tak jednoduchým názvom. Dej bol celkom napínavý a dobre napísaný, i keď mi veľmi nesedela hlavná hrdinka poviedky. Ale to je len taký postreh. Inak táto poviedka bola celkom fajn. 

A celkový dojem? Zaujímavá a rozmanitá zbierka poviedok. Viac poviedok bolo lepších práve od mužských autorov ako od tých ženských, ale na druhú stranu tie ženské mi poväčšine nesadli len kvôli tomu, že to nebol môj žáner. Takže konečné hodnotenie?

3,5/5 bodov

Komentáre

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý váš komentár. :)